Nachádzate sa tu

Domov » Pre rodičov

Emócie v našom živote

O emóciách (citoch)  sa vyjadrujeme pomerne často. Hovoríme napr.: Od šťastia som sa rozplakal/a. Mal/a som taký strach, že som ani nedýchal/a. Premohli ma emócie atď. S uvedených výrokov je zrejmé, že emócie v značnej miere ovplyvňujú náš každodenný život, zasahujú do nášho prežívania a správania. Natískajú sa preto otázky: Kde sa vlastne berú? Pomáhajú nám alebo škodia? Mali by sme sa ich báť alebo sa tešiť, že ich máme?.

Emócie sú psychické procesy, zahrňujúce subjektívne zážitky pohody (napr. radosť...) a nepohody (napr. smútok...).Emócie sú evolučne staršie ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné.   Súvisí to najmä s tým, že sú previazané s fyziologickými zmenami (zmena srdečného rytmu, zmena rýchlosti dýchania), motorickými prejavmi (mimikagestikulácia), zmenami pohotovosti a koncentrácie. Vyvolávajú a ovplyvňujú tak ďalšie psychické procesy.

Emócie sú  zdrojom energie a dávajú životu pestré zafarbenie. Vďaka emóciám dokážeme dianie okolo nás intenzívne prežívať, pomáhajú nám pri rozhodovaní, pri hľadaní našej vlastnej, jedinečnej cesty životom.   Bez emócií by život nebol skutočným životom. Na druhej strane,  ak s nimi nevieme zaobchádzať, môžu nám spôsobovať   problémy. Pokiaľ nezvládame emócie, môžeme mať problémy vo vzťahoch, v práci, nezvládnuté emócie  môžu vyústiť do choroby atď.

Denne prežívame množstvo emócií. Niektoré si uvedomujeme viac, iné menej. Je dôležité poznať jednotlivékroky, ktoré nám pomáhajú s ich vnímaním a reguláciou.

1. krok: Uvedomenie si vlastných emócií

Ak  si chceme  uvedomiť, čo sa deje v nás a tiež okolo nás,  mali by sme sa v prvom rade vedieť skľudniť a  učiť  sa vnímať seba aj druhých ľudí.  Užitočné je, keď dokážeme zaregistrovať emócie hneď na ich začiatku, len vtedy ich môžeme efektívne regulovať. Pokiaľ  sa naplno rozvinú, dosiahnu vysokú intenzitu, môže  dôjsť k paralizovaniu racionálneho uvažovania a  nad vlastným správaním strácame kontrolu. Po ich odznení často ľutujeme, čo sme povedali alebo urobili. Pritom silné emócie väčšinou prichádzajú postupne. Ich nástup môžeme registrovať zvýšeným nepokojom, napätím, teplom, ktoré cítime na tvári, zvieraním pästí atď. Môžeme pozorovať isté všeobecné prejavy, no u každého z nás prebiehajú individuálne. Táto schopnosť sebauvedomenia a následnej sebaregulácie  čiastočne súvisí s našim temperamentom, no veľa závisí aj od našej snahy porozumieť sám sebe.

2. krok: Preskúmanie emócií, ich pomenovanie

Je užitočné, ak sa naučíme uvedomovať si vlastné emócie a následne ich  pomenovať. Je to schopnosť, ktorú môžeme zlepšovať  tréningom. Napr. tak, že v bežných situáciách sa snažíme identifikovať naše prežívanie a pomenovať čo cítime, na čo myslíme, akú máme náladu a s čím alebo s kým súvisí atď. Ak sa nám v záťažovej situácii podarí pomenovať vznikajúcu emóciu (napr. radosť, smútok, hnev, zahanbenie, sklamanie atď.), vytvoríme si priestor pre racionálny nadhľad a možnosť  aspoň čiastočne regulovať svoje správanie. Takto môžeme eliminovať škody, ktoré by vznikli nekontrolovaným výbuchom emócií.

3. krok:  Zvládanie emócií

Existuje viacero postupov alebo konkrétnych techník ako zvládať emócie. Medzi základné odporúčania pri zvládaní emócií a predchádzaní konfliktom v medziľudskej komunikácii patrí ich sociálne prijateľné vyjadrenie. Hovoríme tomu aj „Ja výrok“ na rozdiel od tzv. „Ty výroku“. Ak sa nám podarí vznikajúcu napr. negatívnu emóciu hnevu zaregistrovať, v mysli pomenovať, tak máme šancu svoje prežívanie  oznámiť partnerovi v komunikácii. „Cítim sa nepríjemne, hnevá ma (Ja výrok), že mi nerozumieš a hovoríš o mne....“

Na rozdiel od agresívneho osočenia partnera: „Neznášam ťa, čo si to dovoľuješ (Ty výrok), toto o mne hovoriť...“ Prvá situácia, tzv. „Ja výrok“ vytvára zainteresovaným stranám priestor na upokojenie, zvládnutie nastupujúcich emócií a kontrolovanú diskusiu. „Ty výrok“ má tendenciu emócie eskalovať  a nezriedka vedie k ostrému konfliktu.

            Často sa stáva, že  myšlienky a s nimi spojené emócie sa opakovane vracajú, rušia nás, nemôžeme sa sústrediť na prácu, zaspať atď. Existuje viacero techník, ktoré nám môžu pomôcť. Sú to napr. cvičenia zamerané na dýchanie a s ním spojenú predstavivosť, technika zápisníka, „stop“ technika atď. V zásade platí, že pri negatívnych emóciách nie je vhodné reagovať okamžite (známe počítanie do 10), nezostať pasívny, stiahnutý, ale vykonať nejakú činnosť (napr. napijeme sa vody), tiež nezabudnúť na dýchanie: hlboký nádych – výdych (najlepšie opakovane).

4. krok: Prevencia

Zvládanie záťažových situácií, vrátane intenzívnych emotívnych stavov, do značnej miery súvisí s našou fyzickou a psychickou kondíciou. Buď dbáme o svoje duševné zdravie a sme pripravený zvládať stres, alebo žijeme chaoticky, nepremýšľame nad tým, čo robíme a sme v neustálom napätí. Uvedený stav často vyúsťuje do neprimeraných reakcií na problémové situácie.

O svoje duševné zdravie sa môžeme starať viacerými spôsobmi. Vhodné je zamyslieť sa už nad tým, aký máme prístup k životu. Výhodu majú ľudia, ktorí sa na život pozerajú z tej lepšej stránky (poloplný pohár), oproti pesimistom, ktorí všade vidia problém (poloprázdny pohár). Je zrejmé, že aj k  pozitívnejšiemu pohľadu na svet sa dá postupne prepracovať.

Ďalšou možnosťou ako posilňovať vlastné psychické zdravie je dodržiavanie základných pravidiel psychohygieny. Primeraný režim dňa, časový manažment, stravovanie, dostatok pohybu, to sú všeobecne uznávané atribúty zdravého života. Ak si zvykneme aspoň orientačne plánovať budúcnosť, vyhneme sa mnohým problémom a náš život bude pokojnejší.

Pri práci s emóciami je dobré  učiť sa z vlastných emočných zážitkov, či už pozitívnych alebo negatívnych. Môžeme sa zamyslieť napr. nad tým, či sa nám niektorá situácia často neopakuje, s čím alebo s kým súvisí, ako sme reagovali v minulosti a ako by sme ju mohli lepšie zvládnuť nabudúce.

 Schopnosť zvládať svoje emócie a schopnosť vciťovať sa do iných ľudí je súčasťou tzv. emocionálnej inteligencieEmočne inteligentní ľudia majú dobrý vzťah sami so sebou a tiež dokážu odhadnúť, aké pocity svojím jednaním vyvolávajú u druhých. V súčasnosti sa emocionálna inteligencia považuje za neoddeliteľnú súčasť osobnostnej výbavy úspešného človeka.

Ak sa máme pozrieť na emócie z pohľadu dospievajúcich, môžeme konštatovať, že v tomto období dochádza k ich prehlbovaniu. Zároveň sa rozširuje  paleta citov približne na úroveň dospelého človeka. Je to obdobie zvýšenej emocionálnej lability, intezívneho prežívania, zníženej sebakontroly (vznetlivosti) a vzťhovačnosti voči vlastnej osobe. Celkové osobnostné ladenie je viac introvertné, konformné k skupine rovesníkov a oportunistické voči dospelým autoritám, vrátane rodičov.

Je zrejmé, že emócie zohrávajú v živote dospievajúceho mladého človeka mimoriadne významnú úlohu. Jednou z  úloh tohto obdobia a neskôr podmienkou zrelej osobnosti je naučiť sa ich vnímať a následne aspoň čiastočne regulovať. Pre lepšie pochopenie emócií z pohľadu dospievajúcich pripájame prezentáciu „Emócie – nemusíme sa ich báť“, ktorú sme prezentovali na preventívno-osvetovom podujatíorganizovanom ÚPSVaR v Dolnom Kubíne pre žiakov 8. ročníka ZŠ.

Spracoval: PhDr. Anton Sojčák, psychológ CPPPaP D. Kubín

 

Zdroje:

  1. Nakonečný, M.: Sociální psychologie. Academia Praha, 2000
  2. Kaliská, L, Nábělková, E, Salbon, V.: Dotazníky črtovej emocionálnej inteligencie. Belianum Banská Bystrica, 2015
  3. Internet: eduworld.sk  

 

Kontakt

Centrum pedagogicko -
psychologického poradenstva
a prevencie v D. Kubíne
ul. J. Ťatliaka 2051/8
02601 Dolný Kubín
tel. 043/586 2107
mobil: 0904/566 544
cpppapdk@gmail.com