Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.
Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. (2012) hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“ Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci.
Kritéria a znaky školskej zrelosti
Vek
V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12. príslušného kalendárneho roka), prípadne tiež dodatočný odklad školskej dochádzky (v prípade problémov dieťaťa po zaškolení – do pol roka prvého ročníka ZŠ).
Telesný a zdravotný stav
Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie a zrelšie.
Psychická zrelosť
Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia. Veľmi dôležité je však odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ani príliš vysoká miera podnetnosti. Dieťa by malo mať v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky, atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.
Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto kognitívnych (poznávacích) oblastiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v školskej spôsobilosti:
Vnímanie
Grafomotorika
Rozumové poznanie
Vývin reči
Pracovná vyspelosť
Pozornosť a pamäť
Emocionálna a sociálna zrelosť
Predpokladom v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,...). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti.
CLAYCOMB,P. 2013 Školka plná zábavy: kalendář tvořivých her pro předškolní děti
BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ V. 2006 Rozvoj grafomotoriky
ČÁP, J., MAREŠ, J. 2007. Psychológia pre učiteľov.
JUCOVIČOVÁ, D., ŢÁČKOVÁ, . 2014. Je naše dítě zralé na vstup do školy?
KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. 2010. Predškolská a elementárna pedagogika.
KONČEKOVÁ, Ľ. 2010. Vývinová psychológia
LANGMEIER, J., KREJČÍŘOVÁ, D. 2006. Vývojová psychologie.
POKORNÁ, V., 2011. Rozvoj vnímaní a poznávaní
PORTIK, M. 2001. Od vnímania k tvorivému mysleniu žiakov mladšieho školského veku
VALACHOVÁ, D. 2009. Ako spoznať dieťa v materskej škole
ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa
Vypracovala: PhDr. Vlasta Martišová, špeciálny pedagóg, CPP Dolný Kubín