Nachádzate sa tu

Domov

Školská zrelosť a školská spôsobilosť

Pred vstupom do školy je vhodné zhodnotiť celkovú úroveň dieťaťa, teda to, nakoľko je vyspelé pre úspešný začiatok. U každého dieťaťa je obdobie vyspelosti veľmi individuálne. Školskú zrelosť nechápeme len ako biologickú zrelosť organizmu, ale tiež ako určitú úroveň rozumovej, citovej a sociálnej spôsobilosti.

Tradične sa v pedagogike a psychológii rozlišuje školská zrelosť a školská spôsobilosť. Zelinková, O. (2012) hovorí, že „Školská zrelosť znamená dosiahnutie takej úrovne vývinu centrálnej nervovej sústavy, ktorá sa prejavuje odolnosťou voči záťaži, schopnosťou sústrediť sa a emočnou stabilitou. Pojem školská spôsobilosť postihuje úroveň prípravy na školu z hľadiska schopností (vnímanie, predstavivosť, pozornosť, pamäť, myslenie), vplyvu prostredia a výchovy.“ Väčšina detí je pripravená na školskú dochádzku v šiestich rokoch. Tento vek však nemusí byť vždy určujúci.

 

Kritéria a znaky školskej zrelosti

Vek

V našich podmienkach je stanovená veková hranica pre vstup dieťaťa do školy dovŕšením šiesteho roku fyzického veku dieťaťa do 31.8. v danom roku, kedy musí byť povinne zapísané do školy. Tak ako školský zákon určuje povinnosť dieťaťa vstupu do školy, umožňuje tiež realizáciu odkladu povinnej školskej dochádzky o jeden rok, predčasné zaškolenie (dieťa, ktoré dovŕši 6 rokov v termíne od 1.9. do 31.12. príslušného kalendárneho roka), prípadne tiež dodatočný odklad školskej dochádzky (v prípade problémov dieťaťa po zaškolení – do pol roka prvého ročníka ZŠ).

Telesný a  zdravotný stav

Telesný vývin dieťaťa posudzuje lekár - pediater. V tomto veku dochádza k premene postavy. Ide o prvú premenu telesnej stavby. Stráca sa detská tuková vrstva na úkor svalov, menia sa telesné proporcie, postava sa pretiahne, predĺžia sa končatiny, zužuje sa trup, zmenší sa veľkosť hlavy v pomere k telu. S premenou telesnej stavby v období vstupu do školy úzko súvisia zmeny v ovládaní motoriky a tela vôbec. Zle koordinované pohyby malého dieťaťa sa začínajú okolo šiestich rokov zreteľne meniť. Dieťa je schopnejšie v oblasti drobných a jemnejších pohybov, lepšie koordinuje automatické i vôľové pohyby. Jeho mimika a ďalšie výrazové prejavy sú tiež kontrolovanejšie  a zrelšie.

Psychická zrelosť

Z hľadiska psychickej zrelosti dieťaťa je významná podnetnosť jeho výchovného prostredia. Veľmi dôležité je však odhadnúť jej mieru. Nie je vhodná nedostatočná, ani príliš vysoká miera podnetnosti. Dieťa by malo mať  v tomto období k dispozícii nielen hračky, ale aj kresliace potreby, plastelínu, skladačky, knižky, atď. Dieťa potrebuje cítiť bezpečie v rodine. Všíma si mužské a ženské roly, začína sa učiť prosociálnemu správaniu.

Z hľadiska psychickej zrelosti ide o zrelosť v týchto kognitívnych (poznávacích)  oblastiach, čo sa v konečnom dôsledku prejavuje v školskej spôsobilosti:

Vnímanie

  • Dieťa je schopné z vnímaného celku vyčleniť časti a opäť z nich zložiť celok
  • Pozná farby a vie ich pomenovať
  • Pozná tvary a vie ich pomenovať
  • Vie rozlíšiť rovnaké a podobné, zrkadlovo obrátené tvary
  • Vie rozoznávať prvú a poslednú hlásku v slove, vie menovať slová, ktoré sa  začínajú na rovnakú hlásku
  • Dokáže rozlíšiť rovnaké a rozdielne slabiky
  • Vie vytlieskať slovo na slabiky, keď mu ukážete, ako sa to robí

Grafomotorika

  • Kresba už vernejšie odráža skutočnosť
  • Dieťa je schopné obkresliť jednoduchú predlohu
  • Vie nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi
  • Úchop ceruzky je správny
  • Pri kreslení má voľné kĺby ruky, ktorou kreslí (ramenný, lakťový a zápästie)
  • Pri kreslení preferuje jednu ruku
  • Vie kresliť tak, že línie sú pevné a neroztrasené, vie vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary

Rozumové poznanie

  • Dieťa sa začína opierať o analytické myslenie
  • Lepšie postihuje podobnosti a rozdiely
  • Začína chápať vzťahy a súvislosti, príčinu a dôsledok
  • Vie svoje meno a priezvisko, adresu, pozná farby a vie ich pomenovať, rozlišuje základné tvary, veľkosti a rozmery
  • Ovláda detské riekanky a piesne
  • Vie kedy je dnes, včera, zajtra, pozná ročné obdobia
  • Dosahuje určitú úroveň matematických predstáv (rozoznávanie množstva, veľkosti, poradia, sčítavanie predmetov do päť)
  • Vie sa orientovať v priestore, vie kde je „vpredu“, „vzadu“, „hore“, „dole“, „vpravo“, „vľavo“, ....
  • Pozná rozdielnosť slov napr.: vysoký-nízky, veľa-málo, všetko-nič, napravo-naľavo,...
  • Ukáže na sebe, ktorá je jeho pravá a ľavá ruka

Vývin reči

  • Zrelé dieťa vie vo vetách a v jednoduchých súvetiach bez agramatizmov vypovedať svoje zážitky
  • Jeho reč je čistá, dokáže vysloviť všetky hlásky (artikulačná neobratnosť by mala byť korigovaná ešte pred vstupom do školy)
  • Vie vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
  • Vie vyrozprávať obsah krátkej rozprávky a rozumieť mu, porozprávať, čo robilo
  • Má bohatšiu slovnú zásobu
  • Vyjadruje sa v rozvinutých 5-6 slovných vetách, pýta sa na neznáme slová
  • Nehovorí maznavo, nezajakáva sa

Pracovná vyspelosť

  • Dieťa vie odlíšiť hru od povinnosti
  • Zadanú úlohu sa snaží splniť a dokončiť, nezačína neustále niečo nové, neodbieha, činnosť chce dokončiť aj napriek prekážkam
  • Má primerané psychomotorické tempo
  • Vie sa samostatne obliecť
  • Vie si pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky
  • Vie sa samostatne najesť a obslúžiť na WC

Pozornosť a pamäť

  • Dieťa sa dokáže sústrediť na činnosť 15-20 minút, nedá sa vyrušiť
  • Vie kontrolovať svoje impulzy a rýchle nápady, rozmyslí si čo povie, čo urobí
  • Dokáže si zapamätať vetu zloženú zo 7-8 slov a zopakuje ju (Končeková, Ľ. 2010).

Emocionálna a sociálna zrelosť

Predpokladom v škole je emocionálna stabilita. Dieťa by malo vedieť prijímať prípadné neúspechy, malo by byť dostatočne odolné voči frustrácii. Prílišná citlivosť dieťaťa znižuje jeho výkonnosť vplyvom nadmerného napätia, strachu, trémy. K citovej zrelosti neodmysliteľne patrí aj sociálna zrelosť. Dieťa sa musí dokázať odlúčiť od matky, prípadne inej blízkej osoby na viac hodín, podriadiť sa autorite doteraz cudzej osoby- učiteľky. Malo by si na nové prostredie a osoby zvyknúť bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká,...). Podmienkou primeranej adaptácie dieťaťa na školu je tiež schopnosť začleniť sa do skupiny rovesníkov, ktorým sa treba adekvátne prispôsobiť a brať na ne ohľad. Dieťa by nemalo byť v tomto veku medzi svojimi vrstovníkmi bojazlivé, plačlivé a ani agresívne. Spory by si malo medzi deťmi riešiť bez bitky, hádky a vzdorovitosti.

 

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

CLAYCOMB,P. 2013 Školka plná zábavy: kalendář tvořivých her pro předškolní děti

BEDNÁŘOVÁ, J., ŠMARDOVÁ V. 2006 Rozvoj grafomotoriky

ČÁP, J., MAREŠ, J. 2007. Psychológia pre učiteľov.

JUCOVIČOVÁ, D., ŢÁČKOVÁ, . 2014. Je naše dítě zralé na vstup do školy?

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. 2010. Predškolská a elementárna pedagogika.

KONČEKOVÁ, Ľ. 2010. Vývinová psychológia

LANGMEIER, J., KREJČÍŘOVÁ, D. 2006. Vývojová psychologie.

POKORNÁ, V., 2011. Rozvoj vnímaní a poznávaní

PORTIK, M. 2001. Od vnímania k tvorivému mysleniu žiakov mladšieho školského  veku

VALACHOVÁ, D. 2009. Ako spoznať dieťa v materskej škole

ZELINA, M. 1996. Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa

 

 

Vypracovala: PhDr. Vlasta Martišová, špeciálny pedagóg, CPPPaP Dolný Kubín

 

 

 

 

 

Kontakt

Centrum pedagogicko -
psychologického poradenstva
a prevencie v D. Kubíne
ul. J. Ťatliaka 2051/8
02601 Dolný Kubín
tel. 043/586 2107
mobil: 0904/566 544
cpppapdk@gmail.com