Nachádzate sa tu

Domov

Prípravné cvičenia alebo ako predchádzať nesprávnej výslovnosti

Prípravné cvičenia alebo ako predchádzať nesprávnej výslovnosti

Či chceme, alebo nie, reč sa musíme učiť. Čím skôr a prirodzene si dieťa osvojí materinskú reč, tým skôr sa rozvinie jeho myslenie, pamäť a spoločenské začlenenie. Na výchovnom prostredí záleží, či sa reč rozvinie prirodzene, ľahko a včas. Tam, kde chýba rečový vzor alebo dieťa nepočuje, sa reč rozvíja oneskorene a zreteľne pomalšie, než tam, kde je podnetné a láskavé rodinné zázemie. Ak dieťa počuje okolo seba kľudnú, láskavú a správne vyslovovanú reč, má priaznivé predpoklady na úspešné zvládnutie vlastnej reči. Zbytočne sa nehovorí, že s dieťaťom sa má veľa hovoriť! A nielen hovoriť, ale tiež spievať, hovoriť rytmické riekanky, básničky. Veľa detí sa naučí vyslovovať samo, len odpočúvaním a odzeraním reči z najbližšieho okolia. Zo začiatku nám nejde o presnú nápodobu jednotlivých hlások, ale o zvukovú nápodobu slabík a lov. Prvým a najdôležitejším krokom je, aby dieťa samo začalo artikulovať – vytvárať prvé slabiky a slová.

Základom pre rozvoj ľudskej reči je:

  • citový vzťah, citová odozva na detské zvukové prejavy
  • správny telesný rozvoj – s pokročilou telesnou obratnosťou pribúdajú hlasové prejavy
  • dostatočné množstvo príležitostí počuť ľudský hlas, nie len zvukovú kulisu /rádio, televízor/.

l. Prípravné cvičenia

Prípravné cvičenia tvoria predstupeň k nácviku správnej výslovnosti. Tieto cvičenia môžeme robiť individuálne ale aj skupinovo. Svojim zameraním sú aktivizujúce aj pre deti, ktoré môžu byť v hovorenom prejave hanblivé, prípadne nekomunikujú vôbec.

Základom prevencie nesprávnej výslovnosti je v prvom rade správny rečový vzor a využitie celej rady hier, pesničiek, riekaniek, ktoré podporujú motiváciu k hovoreniu a k rozvoju detskej slovnej zásoby. Tiež rytmus a pohyb sú dobrými pomocníkmi v prevencii nesprávnej výslovnosti.

Niekoľko praktických rád ako na to:

  • Nikdy dieťa do ničoho nenútime, nevyvíjame príliš veľký tlak .
  • Vyhýbajte sa kritizovaniu, výsmechu a prílišného opravovania chýb vo výslovnosti dieťaťa.
  • Povzbudzujte a radujte sa s ním nad jeho úspechmi.
  • Pri hre je všetko ďaleko prirodzenejšie a jednoduchšie.
  • Voľte také obrázky alebo texty, ktoré sú primerané veku dieťaťa a jeho slovnej zásobe.
  • Nikdy sa neponáhľajte, ale buďte dôslední a často sa vracajte k naučenému.
  • Nezabúdajte na motiváciu /obrázky, hračky, detské knižky.../

1.2 Dychové cvičenia

Dychové cvičenia majú svoje miesto v prevencii takých nežiadúcich javov, ako je napr. arytmické dýchanie, hovorenie pri vdychu a kolízia medzi rytmom dýchania a hovorením. Cieľom dychových cvičení je prehĺbenie dýchania a zvládnutie fyziologicky správneho vdychu a výdychu pri hovorení, t.j. predĺženie fázy výdychu a presné riadenie výdychu. Výdychový prúd vzduchu je potrebný pri tvorení hlasitej reči. Pre porovnanie s kľudovým dýchaním je dýchanie pri reči charakterizované rýchlejším a hlbším vdychom /nosom a ústami súčasne/ a niekoľkonásobne predĺženým výdychom.

Hlavné zásady dychových cvičení

  • Dychové cvičenia robíme v dobre vyvetranej miestnosti, kde nie je prach.
  • Dieťa musí mať čistý nos.
  • Dobre je mať k dispozícii deku alebo koberec na ležanie.
  • Majte po ruke rôzne predmety ako papierové loptičky, obrázky, voňavé predmety a pod.

Prvou úlohou pri dychových cvičeniach je naučiť dieťa, ako a kam sa má nadychovať. Najmohutnejší nádych je v dolnej časti hrudníka, kde sa roztiahnú rebrá a medzirebrové svaly udržia také množstvo vzduchu, ktoré je potrebné k výraznej reči a spevu.

Cvičenie

  • Dieťa sa posadí na stoličku a ľahko sa oprie o operadlo, nohy sú na zemi, kolená spolu. Dieťa si položí ruku na žalúdok, kde je miesto dychovej opory. Nadýchneme sa tak, aby sme cítili, že nás dych tisne do sedadla stoličky. Pozorne pri tom sledujeme, kam sa nadychujeme. Nadychujeme sa nosom a chvíľu po nádychu zostaneme v kľude, než voľne vydýchneme. Pri opakovanom cvičení ľahko bzučíme, „bzzz“/pri výdychu/. Tvorený zvuk musí znieť plynule, bez chvenia. Ďalšie cvičenia môžeme robiť po ležiačky a po stojačky.

Dychové cvičenia sa najlepšie robia hravou formou. Motivácia pri hre navodí dôležité uvoľnenie.

Dychové cvičenia

  • Súvislý pomalý nádych, súvislý pomalý výdych – s artikuláciou FFF, ŠŠŠ.

Motivácia: Vietor suší bielizeň – fúkanie do papierových

servítok, ktoré drží dieťa pred sebou.

  • Krátky rýchly nádych, krátky rýchly výdych.

Motivácia : Fúkaný futbal – fúkanie do papierových loptičiek na stole s artikuláciou F.

  • Krátky nádych, dlhý výdych s artikuláciou HÚÚÚ, FÍÍÍ, FÚÚÚ.

Motivácia: Čo vietor odnesie – fúkanie do pierok, listov, kúskov jemného papiera.

  • Nádych – výdych – pauza.

Motivácia : Nafukovanie balónikov.

  • Dlhý nádych, krátky výdych s artikuláciou FI.

Motivácia : Mačke sa ježí chrbát – fúkanie do kúskov kožušiny.

  • Pomalý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou FU, T.

Motivácia: Vietor sa hrá – premiestňovanie zaoblených papierových tyčiniek po doske stola.

  • Pomalý nádych, rýchly výdych s artikuláciou FÍÍÍ.

Motivácia: Ničivá víchrica, fúkanie do veží z papierových škatuliek.

  • Rýchly nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou FO.

Motivácia: Slalom – fúkanie do papierových guľôčok, krátkych trubičiek po vyznačenom priestore.

  • Prerušovaný nádych, prerušovaný výdych.

Motivácia: Čo viac vonia – v jednej ruke držia deti jablko,

v druhej slivku. Jablko pri výdychu označujú ako „A“, slivku

„E“.

  • Dlhý nádych, prerušovaný výdych s artikuláciou Š,Š,Š.

Motivácia: Počúvame let vtáčika /šumenie krídel/.

  • Napodobňovanie smiechu rôznych ľudí:

Starenky: HE-HE-HE-HE

Ženy – jasný: HA-HA-HA-HA

Muža – drsný: HO-HO-HO-HO

Dievčaťa – chichotavý: HI-HI-HI-HI

Chlapca – veselý: HA-HA-HA-HA

Týmito cvičeniami, pri ktorých je výdych spojený s nasadením hlasu, prechádzame k nácviku tzv. rečového dýchania. Postupujeme od vyslovenia jedného slova a viac slov až k cvičeniam, pri ktorých sa učia deti správny prednes celej vety.

1.2.1. Hry na nácvik rečového dýchania

Vymysli vetu!

Učiteľka /rodič/ ukáže dieťaťu námetový obrázok a povie k nemu krátku vetu z dvoch – troch slov. Navrhne dieťaťu doplniť vetu ďalším slovom. Každé vyzvané dieťa predĺži vetu ešte o jedno slovo. Napríklad učiteľka /rodič/ hovorí: „Táňa sa hrá“. Vyzvané dieťa zopakuje vetu a doplní „na dvore“. Nasledujúci zopakuje vetu: „Táňa sa hrá na dvore“ a doplní

„s loptou“. Keď sa deti dobre oboznámia s pravidlami hry, môžu tvoriť vety bez obrázkov.

Urči miesto hračky!

Učiteľka /rodič/ rozloží na stole do radu rôzne hračky. Vyzve dieťa a spýta sa ho: „Medzi ktorými hračkami leží kocka?“ Dieťa odpovedá“: „Kocka leží medzi autom a loptou.“ Počas hry učiteľka /rodič/ menia poradie hračiek.

1.3. Hlasové cvičenia

Úlohou hlasových cvičení je výcvik v ovládaní fyziologicky správne utvoreného hlasu na realizáciu hovorenej reči.

Dodržiavaním zásad hlasovej hygieny a hlasovými cvičeniami môžeme predchádzať závažným poruchám hlasu.

Hlavné zásady hlasovej hygieny:

  • hovoriť vo vyvetranej miestnosti
  • neprepínať hlas, neprekrikovať sa, šetriť hlasivky /hlavne pri prechladnutí, pri chrapote, v období mutácie/
  • neprepínať hlasovú výšku
  • neodkašliavať naprázdno
  • nezdržiavať sa v zafajčenom prostredí

Hlasu naopak prospieva:

  • otužovanie
  • reč v primeranej sile
  • spánok
  • spev
  • hlasové cvičenia

Cvičenia pozostávajú z toho, že do pomalého a pozvoľného výdychu sa postupne vkladá výslovnosť samohlások, a to najskôr jednotlivo a postupne striedavo. Neskôr v spojení so spoluhláskami.

Hlasové cvičenia

  • U
  • A
  • O
  • AO AO AO AO AO AO AO AO AO
  • AOU AOU AOU AOU AOU AOU
  • AOUEI AOUEI AOUEI AOUEI
  • E
  • I
  • AU EU IU OU
  • A E I O U A E I O U A E I O U
  • ÁÉÍÓÚ ÁÉÍÓÚ ÁÉÍÓÚ
  • LA LE LI LO LU
  • MA ME MI MO MU
  • HA HE HI HO HU
  • LA LO LU LE LI
  • MA MO MU ME MI
  • HA HO HU HE HI
  • PA PE PI PO PU
  • BA BE BI BO BU
  • FA FE FI FO FU
  • VA VE VI VO VU
  • PA PO PU PE PI
  • BA BO BU BE BI
  • FA FO FU FE FI
  • VA VO VU VE VI
  • TA TE TI TO TU
  • DA DE DI DO DU
  • NA NE NI NO NU
  • TA TO TU TE TI
  • DA DO DU DE DI
  • NA NO NU NE NI
  • JA JE JI JO JU
  • JA JO JU JE JI
  • BRA BRO BRU BRE BRI

Riekanky + vyklopávanie, vydupkávanie, vytlieskavanie

A-E-I-O-U Á-É-Í-Ó-Ú

MAMA UŽ JE TU PÍŠEM ÚLOHU

HA-HE-HI-HO-HU HÁ-HÉ-HÍ-HÓ-HÚ

SPADNEM DO VÁHU DÁ TO NÁMAHU

Od začiatku cvičení sa snažíme vyvodiť ľahký, z pokojného výdychu vychádzajúci hlasový začiatok. Hlasové cvičenia vykonávame v nižších hlasových polohách, nakoľko hlbšie hlasové tóny sa tvoria s menšou námahou hrtanového svalstva a s najmenšou silou vzduchového prúdu, čo prispieva k spokojnejšiemu priebehu cvičení.

Pri hlasových cvičeniach sa môžeme pokúsiť o rozvíjanie sluchovej pozornosti pre výšku a silu hlasu a nacvičiť reguláciu vlastného prejavu napodobňovaním a prispôsobovaním tónovej polohe hlasu učiteľky /rodiča/ alebo zvuku hudobného nástroja.

1.3.1. Hry na nácvik regulácie hlasového prejavu

Upokoj bábiku

Dieťa sedí na stoličke. Na rukách drží bábiku. Učiteľka /rodič/ hovorí: „ Bábika plače, treba ju upokojiť“. Počúvaj, ako ja uspávam svoju bábiku /na hlásku „a“ ticho spieva známu uspávanku/. A teraz ty pokolíš svoju bábiku.“

Ozvena

Deti sa postavia do dvoch radov oproti sebe. Jedna skupina detí ticho povie „a“, druhá hlasno odpovedá „a“. Možno predniesť i kombináciu hlások au, ua, ia, uo.

Vlk a sedem kozliatok

Hru možno využiť na cvičenie výšky a sily hlasu. Učiteľka upozorňuje deti na charakter hlasov – tenký, hrubý, vysoký, nízky.

1.4. Artikulačné cvičenia

Artikulačná obratnosť hovoridiel je dôležitým predpokladom pre správnu výslovnosť hlások. Artikulačné orgány rozdeľujeme na

  • dutiny – hrdlová, nosová, ústna
  • vlastné artikulačné orgány

pevné: zuby, ďasná, horná čeľusť, tvrdé podnebie

pohyblivé: pery, jazyk, sánka, mäkké podnebie s čapíkom

Keďže artikulačné orgány sú primárne orgány s inými funkciami ako je reč, teda orgánmi dýchania a prijímania potravy. Preto odporúčame v prípravných cvičeniach vychádzať z prvotných funkcií, ako sú sanie, žuvanie, prehltávanie, fúkanie, mľaskanie, pískanie, ako aj mimické pohyby. Dieťa musí najprv dokonale ovládať primárne pohybové schopnosti, aby sa mohlo správne naučiť vyslovovať jednotlivé hlásky. Doporučujeme, aby si učitelia /rodičia/ najprv vyskúšali sami na sebe jednotlivé cvičenia pred zrkadlom a potom s deťmi. Tieto artikulačné cvičenia odporúčame uskutočňovať so všetkými deťmi v predškolských zariadeniach. Často sa takto odstránia jednoduché chyby výslovnosti.

1.4.1. Primárne pohybové schopnosti

  • dýchame na ruky /ako keď nám je zima/ -

ch, cha, cho, ach, och

  • fúkanie na ruky /ako vietor – neskôr spievať/ -

f, fa, fo, fu

  • napodobníme volanie cvrčka /zuby k seba, zasmiať sa/ -

ccc

  • syčíme ako hus /zuby k sebe, zasmiať sa/ -

sss

  • bzučíme ako mucha /zuby k sebe, zasmiať sa/ -

zzz

  • voláme na mačku /zuby k sebe, našpúliť ústa/ -

či či či

  • syčíme ako lokomotíva /zuby k sebe, našpúliť ústa/ -

ššš

  • bzučíme ako čmeliak /zuby k sebe, našpúliť ústa/-

žžž

  • mľaskáme /pevne zvierame a opäť otvárame pery / -

príprava pre hlásky p,b,m

  • pískanie /našpúliť pery/ -

príprava pre hlásky u,o,č,š,ž

  • olizujeme podnebie a horné zuby /pri otvorených ústach/ -

la la la

  • napodobňujeme zvuk traktora, motora –

td td tdd tdd dd dd ddd ddd , príprava pre hlásky d,r

  • jeme veľké jablká /ústa veľmi otvoríme/ -

a

  • jeme menšie jablká /ústa otvoríme menej/ -

o,č,š,ž

  • jeme čerešne /ústa otvoríme veľmi málo/ -

u

  • olizujeme jazykom pery: hore – dole – vpravo – vľavo,

príprava pri neobratnosti jazyka.

1.4.2. Cvičenie pier

  • Nafukovanie líc. Cvičenie sa vykonáva niekoľkokrát, pery sú po celý čas zatvorené.
  • Striedavé nafukovanie pravého a ľavého líca /presúvanie vzduchu z jednej strany na druhú, pery zostávajú zatvorené/.
  • Nafukovanie líc a zadržiavanie vzduchu v dutine ústnej 4-5 sekúnd s následným vydychovaním cez nos bez zmeny polohy pier.
  • Nafukovanie líc s uvoľnením nahromadeného vzduchu v dutine ústnej /vzniknutý zvuk pripomína tiché p so silnou explóziou/.
  • Vťahovanie líc do dutiny ústnej, pery tvoria zajačí pysk.
  • Zaokrúhľovanie a rozťahovanie pier. Pri zaokrúhľovaní sa pery vysúvajú dopredu a celkom sa zvierajú, pri rozťahovaní sa kútiky úst výrazne posúvajú dozadu.
  • Voľne cmukať perami /vzniknutý zvuk pripomína hlasné pobozkanie/.
  • Vyslovovanie samohlások s výraznou artikuláciou pier – a,i,o,e,u. V nasledujúcej fáze samohlásky spájať do párov a každý z párov niekoľkokrát opakovať.

a - i - a - i i - a - i - a

a - u - a - u u - a - u - a

u - i - u - i i - u - i - u

a- e - a - e e - a - e - a

a -o - a - o o - u - o - u

o - e - o - e e - o - e - o

  • Dolnú peru opierať o horné zuby /ako pri artikulácii f,v/, vydychovať vzduch cez pernozubnú štrbinu.
  • Sánka sa vysúva dopredu a dohora tak, že dolné zuby sa dotýkajú hornej pery.
  • Prechod z jedného postavenia do druhého z predchádzajúcich dvoch cvičení.
  • Pri zatvorených čeľustiach stiahnutie pier do dutiny ústnej tak, aby zakrývali horné i dolné zuby.
  • Fúkanie na plameň sviečky, prúžky papiera, vatu, pinpongovú loptičku pri rôznom postavení pier,

- ako pri samohláske u

- ako pri spoluhláske f

- ako pri spoluhláske s

  • Cvičenie vibrácie pier /prskanie/.

1.4.3. Cvičenie sánky

  • Spúšťanie a dvíhanie sánky. Cvičenia niekoľkokrát plynule a rytmicky opakovať. Jazyk leží na dne ústnej dutiny.
  • Žuvacie pohyby so súčasnými pohybmi pier a líc, ktoré sú charakteristické pre túto činnosť.

l.4.4. Cvičenie jazyka

  • Vysúvanie jazyka von a vsúvanie späť do ústnej dutiny.
  • Dopredu vysunutý a zaostrený jazyk vykonáva pohyb od jedného kútika úst k druhému /jazyk sa nedotýka pier, sánka sa nepohybuje/.
  • Vysunutý jazyk ďaleko z ústnej dutiny vykonáva krúživý pohyb špičky.
  • Olizovať jazykom zuby i ďasná z vnútornej strany vpravo i vľavo.
  • Krúživý pohyb jazyka po perách vpravo i vľavo. Cvičenie treba vykonávať pozorne, aby pohyb jazyka bol plynulý a jazyk dôkladne olizoval kútiky úst.
  • Pri spustenej sánke vykonáva jazyk pohyb striedavo raz k horným, raz k spodným ďasnám. Je to prípravné cvičenie na hlásku „l“.
  • Zohýbanie vysunutého jazyka na hornú peru čo najvyššie k nosu a vzápätí na dolnú peru.
  • Olizovanie zubov a vonkajšej strany ďasien pod perami vpravo i vľavo.
  • Konček jazyka presunúť za ľavé a hneď za pravé líce.
  • Špičku jazyka tisnúť na rôzne miesta tvrdého podnebia.
  • Špičkou jazyka olizovať tvrdé podnebie od predných horných rezákov dozadu a späť.
  • Prisať jazyk k tvrdému podnebiu /mľasknutie/.

1.4.5 Cvičenie mäkkého podnebia

  • Kloktanie
  • Pitie vody trubičkou
  • Fúkacie cvičenia

1.4.6. Hry na rozvíjanie pohyblivosti rečových orgánov

Veselý jazyk

Dieťa sedí tvárou k nám. Dieťaťu hovoríme: „Žil jazyk vo svojom domčeku. Prebudil sa a poobzeral sa. Vyzrel za vrátka /jazyk sa vysúva von z ústnej dutiny/, pozrel sa hore, či svieti slniečko /konček jazyka sa dvíha dohora/, potom pozrel dolu, či nie je na zemi mláka /konček jazyka sa spúšťa dolu/. Zapáčilo sa jazyku na ulici a zachcelo sa mu poprechádzať /konček jazyka sa „uhýba z cesty“ vpravo, vľavo, hore, dolu/. Unavil sa jazyk a rozhodol sa zajesť si. A začal piť mlieko ako mačička /príslušné pohyby jazykom/. Najedol sa, ale pery zababral mliekom. Očistil si pery, najprv hornú, potom dolnú /olizovanie hornej a dolnej pery končekom jazyka/. Potom si očistil zuby, horné i dolné /olizovanie zubov/. Keď všetko urobil, opäť sa šiel pohrať. Uvidel hojdačku a začal sa na nej hojdať /dvíhanie a spúšťanie lopatovito položeného jazyka k hornej i dolnej pere/ hore – dole, hore – dole, stále vyššie a vyššie /postupne dvíhať vysunutý jazyk k nosu a spúšťať k brade/. Prestal sa hojdať a rozhodol sa zajazdiť si na koni /mlaskať končekom jazyka na tvrdom podnebí/. Ustal jazyk a odišiel do svojho domčeka späť. Zatvoril vrátka /jazyk rozložiť v ústach a zatvoriť pery/.“

Sloníky

Učiteľka /rodič/ ukazuje deťom obrázok, na ktorom je nakreslený slon, a hovorí: „ Deti, vidíte, aký má slon chobot? Kto z vás môže vysunúť pery ako chobot? /Deti vysúvajú pery pri zovretých čeľustiach./ A teraz naše sloníky budú „piť vodu“ svojimi chobotmi /pri vdychu „pijú vodu“/. Nabrali vodu a teraz sa polievajú. Zodvihnite chobot dohora.“ /Pri výdychu púšťať vzduch cez stisnuté zuby/.

Na záver by sme chceli povedať, že štatistiky uvádzajú , že do l. ročníkov ZŠ ide okolo 40% detí s chybnou výslovnosťou. Tieto deti potom pri logopedickej terapii strácajú čas, ktorý by mali venovať výučbe v škole. Chybná výslovnosť sa premieta do písania, lebo nesprávny zvukový obraz pôsobí na nepresný grafický obraz. Preto

je dôležité, aby deti v l. ročníkoch ZŠ mali reč z hľadiska tvorenia a výslovnosti hlások a slov správnu.

Preto je v súčasnosti dôležité začať v čas cvičiť s deťmi , ktoré majú nesprávnu výslovnosť tieto prípravné cvičenia z postupným vyvodzovaním jednotlivých hlások.

Spravovala: Mgr. Ingrid Kurillová, logopéd

CPPPaP Dolný Kubín

Kontakt

Centrum pedagogicko -
psychologického poradenstva
a prevencie v D. Kubíne
ul. J. Ťatliaka 2051/8
02601 Dolný Kubín
tel. 043/5862107
mobil: 0907816326
cpppapdk@gmail.com